Pin It

Úvaha nad vykurovaním 1

V súčasnej dobe strašne veľa času venujem výberu vhodného typu vykurovania. A čím ďalej, tým mi to žerie viac času. Keď sa spätne pozriem do nedávnej minulosti, kvôli vstupnej investícii a prevádzkovým nákladom som jednoznačne uvažoval nad pyrolitickým kotlom. No čim bližšie sa dostávame k výstavbe, tým viac vyhráva komfort nad nadobúdacou cenou. V tomto článku sa pokúsim chronologický vysvetliť to čo najviac v tomto čase zamestnáva moju hlavu.
vykurovanie
Pri písaní tohto článku som však prišiel na to, že by som chcel napísať toho trochu viac a hlbšie do detailov, preto som sa rozhodol príspevok rozdeliť na viac kratších ale o to podrobnejších príspevkov a každý venovať extra danému typu vykurovania. Zámerne neuvažujem s plynovým (kondenzačným) kotlom, lebo plynárne nám neodsúhlasili prípojku a náklady len na prípojku by sa vyšplhali do sumy niekoľko tisíc eur!

Prvé úvahy

V čase, keď sa ešte len projekt nášho domu rodil, bol som jednoznačne rozhodnutý pre konkrétny typ zdroja tepla. Zdrojom tepla mal byť kotol na drevo. Presnejšie drevosplyňujúci (pyroliticky) kotol. Účinnosť takýchto kotlov je približne 90%. Odporúča sa, aby spaľované drevo bolo dostatočné suché, inak účinnosť kotla sa znižuje a kotol sa ničí lebo pri spaľovaní vzniká tekutina, ktorá je agresívna a reaguje s plechom a skracuje životnosť kotla. Princíp kotla je založený na pyrolíze dreva. Teda drevo sa najprv vysúša a odparuje sa z neho prebytočná vlhkosť a vzniká horúce drevené uhlie pričom sa uvoľňujú plyny. Tie sa miešajú so vzduchom a vytvára sa horľavá zmes určená na ohrievanie kotla. Pyrolitické spaľovanie zaručuje ekonomickú a ekologickú prevádzku, pri ktorej vzniká minimum popola. Kotol potrebuje ventilátor s elektrickým pohonom, avšak správne navrhnutý kotol pracuje na znížený výkon aj bez ventilátora, takže pri výpadku prúdu nezostaneme bez kúrenia. V tom čase som si len tak námatkovo prezrel ponuku a uvažoval som nad slovenským výrobcom Attack.

Kotol Attack

Taktiež jeho pomocníkom mala byť akumulačná nádrž, ktorá by bola uvedená do prevádzky buď hneď od začiatku alebo časom. Jednoducho, všetko v závislosti od našej finančnej situácie.V skratke akumulačná nádrž je nádrž, ktorá je dostatočne zaizolovaná aby sa zabránilo únikom tepla. Je výrobcami odporúčaná kvôli tomu, že v nádobe sa akumuluje teplo, teda kotol zohrieva vodu pri plnom výkone, teda má aj najväčšiu účinnosť. Kotol pustený na plný výkon zohreje vodu na cca 90C a tá sa uskladní v akumulačnej nádrži. Ak by tam akumulačka nebola, nebolo by možne stále prevádzkovať kotol na plný výkon čo znamená nižšia účinnosť a tým aj väčšie prevádzkové náklady. Zvažoval som možnosť prevedenia AIO (All-In-One), teda akumulačku, ktorá by zabezpečovala ohrev teplej úžitkovej vody (TUV) ale aj ústredného kúrenia (UK). Taktiež aby mala elektrickú výhrevnú špirálu, ktorá by zabezpečovala ohrev TUV v lete (aby nešiel kotol), poprípade aj hada, do ktorého by bola vpustená voda zo solárka. Podotýkam to až, keď v budúcnosti alebo takého urob si sám.

Akumulačná nádrž

Všetko to pekne hralo do karát lebo sa rátalo s podlahou od dodávateľa stavby a malo isť o drevenú podlahu (dlážkovicu) čiže odovzdávanie tepla by zabezpečovali radiátory. Čo sa týka pyrolitiky je tu ešte jedná možnosť a to kotol na peletky. No nevýhodou je, že zaobstarávacia cena je podstatne vyššia kvôli dokúpeniu zásobníka a podávača, no komfort vykurovania je na podstatne inej úrovni.

Zhrnutie

  • Malé prevádzkové náklady
  • Ekologické vykurovanie
  • Nadobúdacia cena

  • Najmenej komfortný druh vykurovania
  • Nutnosť priestorov pre skladovanie dreva
  • Nutnosť sušenia a spracovanie dreva
  • Nutnosť čistenia kotla
  • Odporúčaná akumulačná nádrž (zvýšenie investícii)
  • Vykurovanie len radiátormi (v prípade „neriedenia“ vody)

Odkazy z ktorých som čerpal
Attack

Ostatné časti série
Prvá časť (pyrolitický kotol)
Druhá časť (peletkový kotol)
Tretia časť (tepelné čerpadlo)
Štvrtá časť (káble a fólie)
Piata časť (zhodnotenie)